Manyu Suktam
मन्यु सूक्तम् • मन्युसूक्तम्
About
Manyu Suktam is a powerful Vedic hymn from the Rigveda dedicated to Manyu, the deity of righteous anger and divine wrath. Unlike ordinary anger, Manyu represents the controlled, divine force that helps overcome enemies, obstacles, and evil forces. This hymn is recited for victory in battles, overcoming adversaries, protection from enemies, and channeling anger constructively. It is particularly powerful for those facing opposition, competition, or hostile situations.
मन्यु सूक्तम् ऋग्वेद का एक शक्तिशाली वैदिक स्तोत्र है जो मन्यु को समर्पित है, जो धार्मिक क्रोध और दिव्य रोष के देवता हैं। सामान्य क्रोध के विपरीत, मन्यु नियंत्रित, दिव्य शक्ति का प्रतिनिधित्व करता है जो शत्रुओं, बाधाओं और बुरी शक्तियों को पराजित करने में सहायता करता है। यह स्तोत्र युद्ध में विजय, विरोधियों पर विजय, शत्रुओं से सुरक्षा और क्रोध को रचनात्मक रूप से उपयोग करने के लिए पाठ किया जाता है।
Quick Reference
Benefits
- Victory over enemies and adversaries
- Overcoming obstacles and opposition
- Protection from hostile forces
- Channeling anger constructively
- Gaining courage and strength
- Success in competition and litigation
- Removal of fear
- Divine protection in conflicts
When to Recite
| Days | Tuesday, Saturday, During conflicts |
| Times | Morning, Before important confrontations, During Mars hora |
| Occasions | Facing enemies or opposition, Legal battles, Competitive situations, Overcoming obstacles, When dealing with anger, Protection rituals |
| Recommended Count | Once, 7 times, 11 times, or 21 times |
Verses
यस्ते मन्यो अविधद्वज्र सायक सह ओजः पुष्यति विश्वमानुषक् । साह्याम दासमार्यं त्वया युजा सहस्कृतेन सहसा सहस्वता ॥
yas te manyo avidhad vajra sāyaka saha ojaḥ puṣyati viśvam ānuṣak | sāhyāma dāsam āryaṁ tvayā yujā sahaskṛtena sahasā sahasvatā ||
मन्युरिन्द्रो मन्युरेवास देवो मन्युर्होता वरुणो जातवेदाः । मन्युं विश आ ईळते मानुषीर्या: पाहि नो मन्यो तपसा सजोषाः ॥
manyur indro manyur evāsa devo manyur hotā varuṇo jātavedāḥ | manyuṁ viśa ā īḷate mānuṣīr yāḥ pāhi no manyo tapasā sajoṣāḥ ||
अभीहि मन्यो तवसस्तवीयान् तपसा युजा वि जहि शत्रून् । अमित्रहा वृत्रहा दस्युहा च विश्वा वसून्या भरा त्वं नः ॥
abhīhi manyo tavasas tavīyān tapasā yujā vi jahi śatrūn | amitraha vṛtraha dasyuhā ca viśvā vasūny ā bharā tvaṁ naḥ ||
त्वं हि मन्यो अभिभूत्योजाः स्वयंभूर्भामो अभिमातिषाहः । विश्वचर्षणिः सहुरिः सहावानस्मास्वोजः पृतनासु धेहि ॥
tvaṁ hi manyo abhibhūtyojāḥ svayambhūr bhāmo abhimātiṣāhaḥ | viśvacarṣaṇiḥ sahuriḥ sahāvān asmāsv ojaḥ pṛtanāsu dhehi ||
अभागः सन्नप परेतो अस्मि तव क्रत्वा तविषस्य प्रचेतः । तं त्वा मन्यो अक्रतुर्जिहीळाहं स्वा तनूर्बलदेयाय मेहि ॥
abhāgaḥ sann apa pareto asmi tava kratvā taviṣasya pracetaḥ | taṁ tvā manyo akratur jihīḷāhaṁ svā tanūr baladeyāya mehi ||
अयं ते अस्म्युपमेह्यर्वाङ् प्रतीचीनः सहुरे विश्वधायः । मन्यो वज्रिन्नभि मामा ववृत्स्व हनाव दस्यूंर्ऋत बोध्यापेः ॥
ayaṁ te asmy upa mehy arvāṅ pratīcīnaḥ sahure viśvadhāyaḥ | manyo vajrinn abhi mām ā vavṛtsva hanāva dasyūn ṛta bodhyāpeḥ ||
अभि प्रेहि दक्षिणतो भवा मेऽधा वृत्राणि जङ्घनाव भूरि । जुहोमि ते धरुणं मध्वो अग्रमुभा उपांशु प्रथमा पिबाव ॥
abhi prehi dakṣiṇato bhavā me'dhā vṛtrāṇi jaṅghanāva bhūri | juhomi te dharuṇaṁ madhvo agram ubhā upāṁśu prathamā pibāva ||
त्वया मन्यो सरथमारुजन्तो हर्षमाणासो धृषिता मरुत्वः । तिग्मेषव आयुधा संशिशाना अभि प्र यन्तु नरो अग्निरूपाः ॥
tvayā manyo saratham ārujanto harṣamāṇāso dhṛṣitā marutvaḥ | tigmeṣava āyudhā saṁśiśānā abhi pra yantu naro agnirūpāḥ ||
अग्निरिव मन्यो त्विषितः सहस्व सेनानीर्नः सहुरे हूत एधि । हत्वाय शत्रून् वि भजस्व वेद ओजो मिमानो वि मृधो नुदस्व ॥
agnir iva manyo tviṣitaḥ sahasva senānīr naḥ sahure hūta edhi | hatvāya śatrūn vi bhajasva veda ojo mimāno vi mṛdho nudasva ||
सहस्व मन्यो अभिमातिमस्मे रुजन् मृणन् प्रमृणन् प्रेहि शत्रून् । उग्रं ते पाजो नन्वा रुरुध्रे वशी वशं नयस एकज त्वम् ॥
sahasva manyo abhimātim asme rujan mṛṇan pramṛṇan prehi śatrūn | ugraṁ te pājo nanv ā rurudhre vaśī vaśaṁ nayasa ekaja tvam ||
एको बहूनामसि मन्यवीळितो विशंविशं युधये सं शिशाधि । अकृत्तरुक् त्वया युजा वयं द्युमन्तं घोषं विजयाय कृण्महे ॥
eko bahūnām asi manyavīḷito viśaṁviśaṁ yudhaye saṁ śiśādhi | akṛttaruk tvayā yujā vayaṁ dyumantaṁ ghoṣaṁ vijayāya kṛṇmahe ||
विजेषकृदिन्द्र इवानवब्रवो अस्माकं मन्यो अधिपा भवेह । प्रियं ते नाम सहुरे गृणीमसि विद्मा तमुत्सं यत आबभूथ ॥
vijeṣakṛd indra ivānavabhravo asmākaṁ manyo adhipā bhaveha | priyaṁ te nāma sahure gṛṇīmasi vidmā tam utsaṁ yata ābabhūtha ||
आभूत्या सहजा वज्र सायक सहो बिभर्ष्यभिभूत उत्तरम् । क्रत्वा नो मन्यो सह मेद्येधि महाधनस्य पुरुहूत संसृजि ॥
ābhūtyā sahajā vajra sāyaka saho bibharṣy abhibhūta uttaram | kratvā no manyo saha med yedhi mahādhanasya puruhūta saṁsṛji ||
संसृष्टं धनमुभयं समाकृतमस्मभ्यं दत्तां वरुणश्च मन्युः । भियं दधाना हृदयेषु शत्रवः पराजितासो अप नि लयन्ताम् ॥
saṁsṛṣṭaṁ dhanam ubhayaṁ samākṛtam asmabhyaṁ dattāṁ varuṇaś ca manyuḥ | bhiyaṁ dadhānā hṛdayeṣu śatravaḥ parājitāso apa ni layantām ||