Subhashita Collection
सुभाषित संग्रह
About
Subhashitas are elegant Sanskrit verses that encapsulate profound wisdom, moral teachings, and practical life advice in beautiful poetic form. These verses have been collected from various ancient texts including the Panchatantra, Hitopadesha, Bhartrihari's Shatakas, and other classical Sanskrit works.
सुभाषित सुंदर संस्कृत श्लोक हैं जो गहन ज्ञान, नैतिक शिक्षाओं और व्यावहारिक जीवन सलाह को सुंदर काव्य रूप में प्रस्तुत करते हैं। ये श्लोक पंचतंत्र, हितोपदेश, भर्तृहरि के शतक और अन्य प्राचीन संस्कृत ग्रंथों से संकलित हैं।
Quick Reference
Verses
विद्या ददाति विनयं विनयाद्याति पात्रताम्। पात्रत्वाद्धनमाप्नोति धनाद्धर्मं ततः सुखम्॥
Vidyā dadāti vinayaṁ vinayādyāti pātratām | Pātratvāddhanamāpnoti dhanāddharmaṁ tataḥ sukham ||
विद्या नाम नरस्य रूपमधिकं प्रच्छन्नगुप्तं धनम्। विद्या भोगकरी यशःसुखकरी विद्या गुरूणां गुरुः॥
Vidyā nāma narasya rūpamadhikaṁ pracchanaguptaṁ dhanam | Vidyā bhogakarī yaśaḥsukhakarī vidyā gurūṇāṁ guruḥ ||
सत्सङ्गत्वे निस्सङ्गत्वं निस्सङ्गत्वे निर्मोहत्वम्। निर्मोहत्वे निश्चलतत्त्वं निश्चलतत्त्वे जीवन्मुक्तिः॥
Satsaṅgatve nissaṅgatvaṁ nissaṅgatve nirmohatvam | Nirmohatve niścalatattvaṁ niścalatattve jīvanmuktiḥ ||
मौनं सर्वार्थसाधनम्।
Maunaṁ sarvārthasādhanam |
अयं निजः परो वेति गणना लघुचेतसाम्। उदारचरितानां तु वसुधैव कुटुम्बकम्॥
Ayaṁ nijaḥ paro veti gaṇanā laghucetasām | Udāracaritānāṁ tu vasudhaiva kuṭumbakam ||
आचारः परमो धर्मः। आचारप्रभवो धर्मः।
Ācāraḥ paramo dharmaḥ | Ācāraprabhavo dharmaḥ |
उद्यमेन हि सिध्यन्ति कार्याणि न मनोरथैः। न हि सुप्तस्य सिंहस्य प्रविशन्ति मुखे मृगाः॥
Udyamena hi sidhyanti kāryāṇi na manorathaiḥ | Na hi suptasya siṁhasya praviśanti mukhe mṛgāḥ ||
काव्यशास्त्रविनोदेन कालो गच्छति धीमताम्। व्यसनेन च मूर्खाणां निद्रया कलहेन वा॥
Kāvyaśāstravinodena kālo gacchati dhīmatām | Vyasanena ca mūrkhāṇāṁ nidrayā kalahena vā ||
अजरामरवत्प्राज्ञो विद्यामर्थं च साधयेत्। गृहीत इव केशेषु मृत्युना धर्ममाचरेत्॥
Ajarāmaravatprājño vidyāmarthaṁ ca sādhayet | Gṛhīta iva keśeṣu mṛtyunā dharmamācaret ||
विद्वत्त्वं च नृपत्वं च नैव तुल्यं कदाचन। स्वदेशे पूज्यते राजा विद्वान्सर्वत्र पूज्यते॥
Vidvattvaṁ ca nṛpattvaṁ ca naiva tulyaṁ kadācana | Svadeśe pūjyate rājā vidvānsarvatra pūjyate ||
उद्धरेदात्मनात्मानं नात्मानमवसादयेत्। आत्मैव ह्यात्मनो बन्धुरात्मैव रिपुरात्मनः॥
Uddharedātmanātmānaṁ nātmānamavasādayet | Ātmaiva hyātmano bandhurātmaiva ripurātmanaḥ ||
इन्द्रियाणि हयानाहुर्विषयांस्तेषु गोचरान्। आत्मेन्द्रियमनोयुक्तं भोक्तेत्याहुर्मनीषिणः॥
Indriyāṇi hayānāhurviṣayāṁsteṣu gocarān | Ātmendriyamanoyuktaṁ bhoktetyāhurmanīṣiṇaḥ ||
जननी जन्मभूमिश्च स्वर्गादपि गरीयसी।
Jananī janmabhūmiśca svargādapi garīyasī |
संतोषः परमं सुखम्।
Saṁtoṣaḥ paramaṁ sukham |
सत्यमेव जयते नानृतं सत्येन पन्था विततो देवयानः।
Satyameva jayate nānṛtaṁ satyena panthā vitato devayānaḥ |
क्रोधो वैवस्वतो राजा तृष्णा वैतरणी नदी। विद्या कामदुघा धेनुः संतोषो नन्दनं वनम्॥
Krodho vaivasvato rājā tṛṣṇā vaitaraṇī nadī | Vidyā kāmadughā dhenuḥ saṁtoṣo nandanaṁ vanam ||
कर्मण्येवाधिकारस्ते मा फलेषु कदाचन। मा कर्मफलहेतुर्भूर्मा ते सङ्गोऽस्त्वकर्मणि॥
Karmaṇyevādhikāraste mā phaleṣu kadācana | Mā karmaphalaheturbhūrmā te saṅgo'stvakarmaṇi ||
अतिथिदेवो भव।
Atithidevo bhava |
अहिंसा परमो धर्मः।
Ahiṁsā paramo dharmaḥ |
आत्मानं विद्धि। (ग्नोथि सीआउटोन - यूनानी अनुवाद)
Ātmānaṁ viddhi |