Devi Suktam
देवी सूक्तम् • देवीसूक्तम्
About
Devi Suktam, also known as Vak Suktam or Ambhrini Suktam, is a profound Vedic hymn from the Rig Veda in which the Divine Feminine (Devi) speaks of her own cosmic nature. This is one of the few hymns where the deity speaks in the first person, declaring her omnipresence, omnipotence, and identity with all gods and the universe. The seeress Vak Ambhrini received this vision and speaks as the embodiment of divine speech and consciousness.
देवी सूक्तम्, जिसे वाक् सूक्तम् या आम्भृणी सूक्तम् भी कहते हैं, ऋग्वेद का एक गहन वैदिक स्तोत्र है जिसमें दिव्य स्त्री शक्ति (देवी) अपने ब्रह्मांडीय स्वरूप के बारे में स्वयं बोलती हैं। यह उन दुर्लभ स्तोत्रों में से एक है जहाँ देवता प्रथम पुरुष में बोलते हैं, अपनी सर्वव्यापकता, सर्वशक्तिमत्ता और सभी देवताओं एवं ब्रह्मांड के साथ अभिन्नता की घोषणा करते हुए। द्रष्टा वाक् आम्भृणी ने यह दर्शन प्राप्त किया और दिव्य वाणी एवं चेतना के अवतार के रूप में बोलती हैं।
Quick Reference
Benefits
- Awakening of divine feminine energy
- Spiritual wisdom and enlightenment
- Power of speech and communication
- Connection with cosmic consciousness
- Blessings of the Divine Mother
- Self-realization and empowerment
- Protection and prosperity
- Victory over obstacles
When to Recite
| Days | Friday, Tuesday, Navaratri |
| Times | Morning Sandhya, During Devi Puja, Evening |
| Occasions | Navaratri, Devi worship, Durga Puja, Fridays |
| Recommended Count | 1 |
Verses
अहं रुद्रेभिर्वसुभिश्चराम्यहमादित्यैरुत विश्वदेवैः। अहं मित्रावरुणोभा बिभर्म्यहमिन्द्राग्नी अहमश्विनोभा॥
Ahaṁ rudrebhirvasubhiścarāmyahamādityairuta viśvadevaiḥ | Ahaṁ mitrāvaruṇobhā bibharmyahamīndrāgnī ahamaśvinobhā ||
अहं सोममाहनसं बिभर्म्यहं त्वष्टारमुत पूषणं भगम्। अहं दधामि द्रविणं हविष्मते सुप्राव्ये यजमानाय सुन्वते॥
Ahaṁ somamāhanasaṁ bibharmyahaṁ tvaṣṭāramuta pūṣaṇaṁ bhagam | Ahaṁ dadhāmi draviṇaṁ haviṣmate suprāvye yajamānāya sunvate ||
अहं राष्ट्री संगमनी वसूनां चिकितुषी प्रथमा यज्ञियानाम्। तां मा देवा व्यदधुः पुरुत्रा भूरिस्थात्रां भूर्यावेशयन्तीम्॥
Ahaṁ rāṣṭrī saṁgamanī vasūnāṁ cikituṣī prathamā yajñiyānām | Tāṁ mā devā vyadhadhuḥ purutrā bhūristhātrāṁ bhūryāveśayantīm ||
मया सो अन्नमत्ति यो विपश्यति यः प्राणिति य ईं शृणोत्युक्तम्। अमन्तवो मां त उप क्षियन्ति श्रुधि श्रुत श्रद्धिवं ते वदामि॥
Mayā so annamatti yo vipaśyati yaḥ prāṇiti ya īṁ śr̥ṇotyuktam | Amantavo māṁ ta upa kṣiyanti śrudhi śruta śraddhivaṁ te vadāmi ||
अहमेव स्वयमिदं वदामि जुष्टं देवेभिरुत मानुषेभिः। यं कामये तं तमुग्रं कृणोमि तं ब्रह्माणं तमृषिं तं सुमेधाम्॥
Ahameva svayamidaṁ vadāmi juṣṭaṁ devebhiruta mānuṣebhiḥ | Yaṁ kāmaye taṁ tamugaṁ kr̥ṇomi taṁ brahmāṇaṁ tamr̥ṣiṁ taṁ sumedhām ||
अहं रुद्राय धनुरा तनोमि ब्रह्मद्विषे शरवे हन्तवा उ। अहं जनाय समदं कृणोम्यहं द्यावापृथिवी आ विवेश॥
Ahaṁ rudrāya dhanurā tanomi brahmadviṣe śarave hantavā u | Ahaṁ janāya samadaṁ kr̥ṇomyahaṁ dyāvāpr̥thivī ā viveśa ||
अहं सुवे पितरमस्य मूर्धन् मम योनिरप्स्वन्तः समुद्रे। ततो वि तिष्ठे भुवनानु विश्वोतामूं द्यां वर्ष्मणोप स्पृशामि॥
Ahaṁ suve pitaramasya mūrdhan mama yonirapsvantaḥ samudre | Tato vi tiṣṭhe bhuvanānu viśvotāmūṁ dyāṁ varṣmaṇopa spr̥śāmi ||
अहमेव वात इव प्र वाम्यारभमाणा भुवनानि विश्वा। परो दिवा पर एना पृथिव्यैतावती महिमा सं बभूव॥
Ahameva vāta iva pra vāmyārabhamāṇā bhuvanāni viśvā | Paro divā para enā pr̥thivyaitāvatī mahimā saṁ babhūva ||